Kávová osveta po slovensky

Autor: Michal Šramo | 25.9.2012 o 14:30 | (upravené 25.9.2012 o 19:54) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1256x

Na scéne sa objavil staronový nepriateľ. Prichádza vojna s cieľom "pochovať priemernosť, zničiť úbohosť a zabiť nevedomosť." Naozaj?

Cappuccino ORBIS - tak má to tak byť, alebo nemá?Cappuccino ORBIS - tak má to tak byť, alebo nemá?neznámy

Dôležitá úvodná informácia:

Vopred by som chcel upozorniť, že týmto blogom v žiadnom prípade nespochybňujem osobné úspechy pána Mariána Galušku (autor a admin hodnotených stránok; ďalej len autor), či už na profesionálnom poli alebo pri šírení kávovej osvety. Jeho úspechy a ideály sú vo väčšine prípadov hodné nasledovania, v tomto prípade to však bol krok do kaluže. Odkazy a fotografie v texte pomôžu nezainteresovanému čitateľovi bližšie sa zoznámiť s problematikou i konkrétnym problémom.


Blacklist slovenských kaviarní (odkaz) je nedávno založená facebookovská stránka, ktorej problematikou je poukázať na nedostatky v príprave a servise všetkých druhov káv. Vo svojom popise hrdo hlása šľachetný úmysel - Pochovať priemernosť, zničiť úbohosť a zabiť nevedomosť. Bohužiaľ postup, ktorý zvolil jej autor pri zapĺňaní obsahu nie je ani priemerný, občas úbohý a najmä plný nevedomosti.

Mojou prvou výčitkou je, že autor zjavne na základe vlastného uváženia a bez akýchkoľvek predom zadefinovaných hodnotiacich kritérií na stránke zverejňuje fotografie produktov z prostredia slovenských kaviarní, pričom sa častokrát nezdrží štipľavého komentára. Takýto prístup zaváňa skôr autorovou aroganciou a sotva signalizuje úprimnú snahu poukazovať na viditeľné nedostatky. Autor nepodáva žiadne komplexné informácie o tom kým, kedy a za akých okolností vznikli fotografie, nerieši otázku nápravy ani dôsledky ich zverejnenia. Zaradiť kaviareň na blacklist pre jediný názor recenzenta, jedinú fotografiu škoricového cappuccina je diletantstvo a bohapustá ignorácia. Posudzovať kvalitu espressa iba na základe fotografie je absurdné. Ešte viac absurdne a nepochopiteľne pôsobí celý projekt, ak si uvedomíme, že ho spravuje človek označovaný ako profesionál či dokonca špička na slovenskej baristickej scéne. Zaradenie na blacklist vyvoláva dojem, že danému podniku je treba sa na míle vyhnúť, pretože tam určite nevedia nič o káve, personál je nevrlí a pľuje hosťom do šálky. Človek by sa čudoval, čo všetko sa dá vydedukovať z jedinej snímky. Netreba sa preto diviť, že súčasný obsah stránky sa absolútne nestretol s pôvodným zámerom šírenia kávovej osvety. Toto je totiž priamy útok na ego každého majiteľa, prevádzkara, baristu či čašníka, čoho nevyhnutým dôsledkom je, že z ušľachtilej myšlienky zbaviť slovenské kaviarne nekvality ostalo iba vzájomné osočovanie.
Jadrom celého konfliktu je zbytočná adresnosť. Zachovanie dôstojnosti je nevyhnutnou súčasťou nápravy. Učiť a vychovávať je treba tak, aby nikomu nebolo ubrané na cti. Medzi dotknutými sú takí, ktorí sa učiť nechcú a nebudú. A potom sú tí, ktorí chcú ísť cestou zmeny. Ako však môžete očakávať pozitívnu zmenu, keď kritizovaného najskôr potrestáte a napľujete mu do tváre?

Pocit krivdy bol aj u mňa spúšťačom k tomu, aby vznikol tento blog. Je teda jasné, že aj naša kaviareň sa vďaka fotografii škoricového cappuccina ocitla na tomto nevľúdnom zozname. Cappuccino je v slovenských podmienkach nepochybne osobitou kategóriou a preto je mu treba venovať osobitú pozornosť. Ako píše autor na niektorej z ostatných jeho stránok, správne cappuccino má obsahovať podiel espressa, textúrovaného mlieka a hladkej mikropeny bez bublín. O škorici či vrstvení peny ani zmienka. Naše cappuccino je teda vraj učebnicovým príkladom toho, ako sa to nemá robiť (predchádzajúcu vetu som zámerne preformuloval, aby som nemusel používať výrazy ako grc, snehuliak, buchta v šálke či shit - ozaj sebaprezentácia na úrovni). Nie je to však iba náš prípad, podobných sú stovky po celej republike. Osveta je dobrá vec, rešpektovanie zvyklostí a požiadaviek zákazníka je však gro podnikania v službách. A ak si zákazník želá na cappuccine škoricu, žiadna učebnicová poučka nám nezabráni v tom, aby ju dostal. Zaujímavé je, že rovnaký názor kedysi zastával aj autor stránky. Vypovedá o tom jeden z rozhovorov pre žilinský večerník (odkaz tu). Dnes je to dôvod na výsmech.
Chceme byť príkladní a profesionálni, preto verte, že v tomto boji stojíme na rovnakej strane barikády. Vychovávať klientelu je však ako vychovávať dieťa. Trvá to dlho a úspech nie je zaručený.

Smutné a neprofesionálne naopak je, že zverejňovateľa zjavne nezaujímalo kým, kedy, ani za akých podmienok bola fotografia z našej prevádzky vyhotovená. Prečo je to dôležité? Pretože publikovaná fotka je už viac ako rok stará. Vieme to vďaka bambusovým kvetom na stole a brandovaným pohárom Rajec, ktoré už vyše roka na prevádzke nepoužívame. Autor teda dnes menovite kritizuje niečo, čo už dávno nemusí byť pravda a napriek úplnej nevedomosti zámerne poškodzuje niečie dobré meno. Autor a dokonca ani autorov informátor Maťo pravdepodobne nikdy našu prevádzku nenavštívili, fotku si len stiahli niekde u známeho "na ploche," zverejnili a zneužili, aby si zasa raz mohli do niekoho kopnúť. Kopli si do nesprávneho. Náš personál je školený. Vie čo je to to kapučíno a vie ho aj pripraviť. Tak ako sa píše v učebniciach, aj tak ako si to žiada zákazník. A o tom, že škoricové cappuccino s vrchovatou penou je nadmieru obľúbený produkt svedčia jeho predaje. Nie len u nás, určite vám to potvrdia aj kolegovia zo Stepsu, do ktorých ste si tiež s chuťou kopli.
Vedieť tak, či ten, kto fotku vyhotovil tak učinil z nespokojnosti alebo naopak. Verím, že zverejňovateľ v záujme očistenia svojho dobrého mena túto informáciu dodatočne zistí a o výsledku nás všetkých včas informuje. Nie o rok alebo dva.

S čím sa dá bezpochyby súhlasiť je, že základom k predchádzaniu omylov, či už zo strany hosťa alebo hostiteľa musí byť správna terminológia. Keďže by bolo hlúpe vyradiť z ponuky obľúbený produkt a zároveň veľmi neprofesionálne ponúkať kávu s vrstvenou penou a škoricou pod názvom cappuccino, vyriešili sme tento problém najjednoduchším možným spôsobom. V nápojovom lístku teda evidujeme dva druhy cappuccina. Jedno učebnicové, druhé s prívlastkom ORBIS. Vlk sa nažral a koza ostala celá. To čo teda vidíte na obrázku je cappuccino ORBIS a takmer určite to, čo si zákazník objednal. Použitie tejto fotky sa teda nedá nazvať inak ako zneužitie.
Nebolo by na škodu občas nejakú tú kaviareň aj osobne navštíviť a presvedčiť sa o jej kvalitách, než na ňu napľujem.

Verím, že autor stránky prehodnotí svoj prístup k spravovaniu jej obsahu a úspešne nasmeruje celý projekt k skutočnému skvalitneniu slovenského kaviarenského prostredia. Tentokrát bez zbytočných invektív a s jasným posolstvom.  V prípade záujmu ochotne a rád prispejem ďalšími svojími postrehmi.

Autor blogu je spolumajiteľ Café Orbis
Prípadné neverejné alebo nezverejniteľné reakcie môžete zasielať priamo na môj email sramo.michal@gmail.com alebo facebookový účet.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?